ŠŤASTNÝ NOVÝ ROK 2014!

Takže ľudkovia! Dostali sme sa spolu k roku 2014! Ja viem, hovorila som, že bude nová kapitolka- a aj som písala, ale nestihla som toho zas tak moc... asi dve strany vo Worde... chcem aspoň tri, aby sme mali polku kapitolky tak ako sa patrí... ;)
Ale, keďže je ten Nový Rok, povedala som si, že Vás nemôžem nechať úplne na sucho:D
Asi que... (po španielsky takže) 
Ako by povedal Miguel:

¡feliz Año Nuevo!

A tu je veľmi krátka ukážka z novej kapitolky, kde sa môžete znovu pozrieť na to, ako začína Lenáh prepínať;D

„Miguel? Vyzerám ako rastlina?“ Zmätene sa na mňa pozrel. „Cítim sa ako rastlina.“ Pribehla som k lúču svetla, natiahla ruku a hrala sa so svetlom pohybmi prstov. Smiala som sa, pretože ma to šteklilo. Nevedela som, že aj slnko vie byť taký kamarát. Tichí uprednostňujú skôr tiene, pretože je to ich podstata. Tieň sú oni a oni sú tieň. Je to symbióza, ktorá nám umožňuje loviť. Zabíjať.

„Miguel! Poď sem! To svetlo je kráááásne!“ zvýskla som. Miguel ma poslúchol. Neotočila som sa naňho. Ale vedela som, že stojí za mňou, pretože jeho prítomnosť som proste nemohla necítiť. „Chcela by som byť kvetom. Nádherným kvetom. Takým, že by mu každý na lúke závidel. Dlhé lupene sviežich farieb a omamná vôňa, ktorá by prilákala všetky včeličky. A bili by sa o to, kto by ma opeloval. Ja viem, znie to trochu divne, ale kvet bez opelenia predsa nemôže žiť. A užívať si to slnko, ktoré by svietilo na mňa najdlhšie zo všetkých kvetov. Byť aspoň na chvíľu stredobodom vesmíru. Jeho perami a nie jeho nádobou na vylučovanie exkrementov,“ zamračila som sa.

Miguel za mnou sa začal po tichu smiať.